Europa

Pozadie:

Finančná kríza na americkom hypotekárnom trhu, spomalenie ekonomického rastu USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a strata dôvery investorov oslabujú dolár. To rekordne posilňuje euro, ktoré sa dostalo na historickú hodnotu 1,4179 USD (28.9.2007).

Silnejúce euro už znepokojuje aj eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Joaqína Almunia. Obáva sa, aby situácia nepoškodila záujmy európskych exportérov. Nevylúčil ani nepotvrdil konkrétnu reakciu Bruselu na zmiernenie následkov.

Otázky:

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyostruje tón a žiada, aby Európska centrálna banka znížila základnú úrokovú sadzbu a oslabila výmenný kurz spoločnej európskej meny. Tvrdí, že silné euro poškodzuje francúzskych exportérov a v konečnom dôsledku aj celú ekonomiku.

Eurokomisár Joaquín Almunia bráni politiku ECB protiútokom. V rozhovore pre Financial Times vyzval Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » aby prestalo zvaľovať svoje ekonomické problémy na euro a zameralo sa radšej na zvyšovanie produktivity práce a znižovanie mzdových nákladov.

Paríž nenachádza podporu ani vo svojom tradičnom spojencovi. Berlín už podľa denníka LeMonde vyhlásil, že silné euro nie je pre nemeckú ekonomiku problémom. Nahral tak na smeč Bruselu, ktorý používa Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako argument pri slovnej prestrelke s Parížom.

Pozície:

Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident: Je presvedčený, že európski ministri financií by mali vyvinúť tlak na Európsku centrálnu banku, aby oslabila kurz eura. V nedávnom rozhovore pre televíznu stanicu LCI a rádio RTL povedal: “Vybudovali sme druhú najsilnejšiu menu sveta, ale sme jediným regiónom sveta, ktorý vehementne odmieta zabezpečiť, aby mena slúžila hospodárskemu rastu a rastu zamestnanosti. V tom sa nemôže ďalej pokračovať.”

Joaquín Almunia, eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti odmieta tvrdenia Francúzska, že euro brzdí jeho ekonomický rast: “Skutočne sme znepokojení vývojom kurzu eura voči doláru, ale nie je možné vysvetľovať všetky problémy, ktorým Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »čelí, výmenným kurzom.” Svoje tvrdenie opiera o situáciu v Nemecku: “Keď sa pozriete na Nemecko, vysvetlenia Francúzska o jeho problémoch v obchodnom deficite jednoducho neobstoja,” vyhlásil pre Financial Times.

Nemecká vláda prostredníctvom svojho hovorcu vyhlásila, že “jednoznačne uprednostňuje silné euro pred slabým. Minister financií sa nedomnieva, že by súčasná úroveň eura bola problémom pre nemeckú ekonomiku,” uviedol denník Le Monde.

Asociácia zamestnávateľov Business Europe v Bruseli pri zdolaní hranice 1,40 dolára za euro vyhlásila, že “prah bolesti bol prekročený.” Prezident asociácie Ernest-Antoine Seilliére vysvetlil, že “obzvlášť nebezpečná je rýchlosť, ako sa euro zhodnocuje, pretože podniky nemajú čas sa prispôsobiť.”

Krátka správa

Vysoká miera korupcie v Bulharsku a v Rumunsku sa nevytratila ani po ich vstupe do EÚ na začiatku roka 2007. 27. septembra 2007 vydala organizácia Transparency International svoj Index vnímanej korupcie, v rámci ktorého sa Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »umiestnilo na 64. priečke a Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »dokonca až na 69. mieste spomedzi 180 hodnotených krajín. Na približnej rovnakej úrovni sa nachádza latinsko-americká Kolumbia, či africká Ghana. Súčasne však správa konštatuje, že v Rumunsku došlo k „značnému zlepšeniu.”“

Základom systému hodnotenia je vytvorenie číselnej škály od 0 (extrémna miera korupcie) do 10 (neprítomnosť korupcie). Bulharsko a dve Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na www.EuropskaUnia.sk » Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk » dosiahli úroveň 4,1 bodu. Predbehli tak Rumunsko (3,7 bodu), ale súčasne tesne zaostávajú za Poľskom (4,2 bodu). Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »je na tom so svojimi 4,9 bodmi (49. miesto) o čosi lepšie, no za našimi západnými susedmi z Českej republiky stále zaostávame (5,2 bodu - 41. miesto). Pre porovnanie, najpozitívnejšie hodnotenie spomedzi európskych krajín dosiahli: Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »(9,4b), Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia “medzi dvoma blokmi” neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »(9,4b) a Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »(9,3b).

Európsky riaditeľ organizácie, Miklos Marschall, hovorí, že vo všeobecnosti mal proces rozšírenia pozitívny dopad na nové členské krajiny: „Členstvo v EÚ má svoj prínos prostredníctvom vonkajšieho tlaku. Môžete to vidieť v Slovinsku, Estónsku, ale aj v relatívne skorumpovaných krajinách ako Bulharsko a Rumunsko.“

Správa Komisie o súdnej reforme a boji proti korupcii, publikovaná v júni 2007, odhalila v Bulharsku a Rumunsku stále nedostatočnú mieru prijímania protikorupčných opatrení (Otvorí externý link v novom okneEurActiv 28/06/07).

Hovorca Komisie, Mark Grey, pre EurActiv povedal, že Exekutíva EÚ od júna 2007 tieto krajiny zatiaľ opätovne nehodnotila, lebo stále očakáva od tamojších vlád ich akčné plány pre prekonanie zostávajúcich nedostatkov. Návrhy by mali byť podané do polovice októbra.

Korupčný index je založený na vnímaní miery korupcie expertmi a obchodníkmi, teda nie je odvodzovaný od tzv. tvrdých dát. Marschall túto metodológiu obhajuje slovami: „Aj keď môže byť vnímanie ovplyvnené mnohými vecami, celkovo poskytne realistický obraz.“

Komisia predstaví ďalšiu detailnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch v oboch krajinách v januári 2009.

Pozadie:

Aj dnes môžu slovenskí klienti využívať služby a produkty zahraničných bánk. Zárukou je sloboda voľného pohybu kapitálu, ktorá je jedným zo základných pilierov jednotného trhu. Konkrétne podmienky upravuje legislatíva danej krajiny, obchodné podmienky konkrétnej banky a špecifiká daného produktu.

Teoreticky a legislatívne teda neexistujú žiadne prekážky, ale využívanie služieb zahraničných bánk pre ľudí, ktorí žijú a zarábajú na Slovensku, komplikuje koruna. Klientovi totiž neustále hrozí kurzové riziko vyplývajúce z pohybu koruny voči euru a z dlhodobého hľadiska je vývoj situácie nepredvídateľný, čo je riskantné najmä pri hypotékach.

Otázky:

Niektorí ekonómovia predpokladajú, že vstup Slovenska do eurozóny výrazne zmení situáciu. Kurzové riziko sa odstráni, ľudia budú zarábať v eurách a jednoducho si vypočítajú, či je pre nich výhodnejší úver na Slovensku alebo v susednom Rakúsku.

Ekonóm Pavel Kohout verí, že aj slovenskí klienti sa stanú atraktívnejší pre zahraničné banky. “Slovenský podnik (a možno aj občana) budú môcť obsluhovať stovky bánk po celej Európe,” vyhlásil pre portál tvojePENIAZE.sk. Predpokladá, že “konkurencia v bankovom sektore sa bez najmenších pochybností výrazne pritvrdí.”

Hra o klienta pritom nemusí spočívať na úrokových sadzbách. Tie sa pre celú eurozónu odvíjajú od oficiálnej sadzby Európskej centrálnej banky. Konkurenčný boj sa bude skôr odrážať v doplnkových službách, nastaveniach produktu, či vo výške poplatkov.

Pozície:

Slovenská banková asociácia potvrdzuje, že jednou z výhod zavedenia eura pre klienta banky bude cenová porovnateľnosť produktov a služieb v rámci celej eurozóny. Dodáva však, že “samotné zavedenie eura nesúvisí s dostupnosťou ponúkaných bankových služieb.” Žiadne mimoriadne zmeny na bankovom trhu neočakáva.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne: ” Predpokladáme, že po vstupe do EÚ sa podmienky pre poskytovanie úverov našim občanom z titulu väčšej konkurencie výrazne nezlepšia. Na Slovensku je už teraz medzi bankami silné konkurenčné prostredie. Očakáva, že aj po vstupe do eurozóny bude slovenský klient pre zahraničnú banku “rizikovejší,” čo ovplyvní jeho šance dostať najvýhodnejšie podmienky na čerpanie úveru: “Zahraničná banka totiž pravdepodobne ohodnotí zahraničného žiadateľa o úver (teda aj zo Slovenska), ktorý by bol založený nehnuteľnosťou z inej krajiny (na Slovensku) ako rizikovejšieho, v dôsledku čoho dostane vyššiu úrokovú sadzbu ako vo svojej krajine.”

Eva Šinková z Tatra banky očakáva, že vstup Slovenska do eurozóny prinesie určitý vplyv na bankový trh: “Spoločnou menou sa otvorí finančný trh a bude väčšia dostupnosť služieb zahraničných bánk.” Dodáva, že stratou kurzového rizika budú slovenskí klienti schopnejší brať si zahraničné úvery, ale “nepredpokladáme výraznú migráciu klientov aj napriek otvorenému trhu.” Zdôrazňuje, že hypotéka je zložitý produkt a vyžaduje si vždy individuálne riešenie pre každého klienta. Preto “nie je možné porovnávať podmienky hypotekárnych úverov slovenských bánk so zahraničnými bankami.” [EurActiv]

Pozadie

Rastúce ceny energie a opakujúce sa problémy s bezpečnosťou dodávok energetických surovín priviedli členské krajiny v posledných rokoch k pokusom o spoločný postup pri realizácii vonkajšej energetickej politiky.

Napriek tomu je však energetika stále primárne v rukách členských krajín, a tie majú často rozdielne názory na to, ako si zaistiť bezpečnosť dodávok energií.

Zvyšovanie energetickej bezpečnosti, hľadanie alternatívnych zdrojov surovín (napríklad v Strednej Ázii) a dopravných ciest (ako je Čiernomorská cesta) patrili aj medzi priority Nemeckého predsedníctva v prvej polovici 2007. Z toho istého dôvodu sa EÚ snaží o rozvoj vzťahov s krajinami Severnej Afriky.

Otázky

* Spoločná politika a predstaviteľ:

Nelegislatívna správa vypracovaná predsedom Zahraničného výboru EP Jacekom Saruysz-Wolskim (EPP-ED, Poľsko) navrhuje vytvorenie spoločnej európskej zahraničnej energetickej politiky a postu Vysokého úradníka pre zahraničnú energetickú politiku Únie, ktorého vymenovanie by mala schvaľovať Rada a Komisia. Má zodpovedať za koordináciu všetkých politík v tejto oblasti, vrátane rokovaní so zahraničnými partnermi mimo EÚ.

* Energetická solidarita:

Správa vyzýva Radu a členské štáty Únie, aby vytvorili „mechanizmus solidarity“, ktorý by pomáhal zvládať krízy vyplývajúce z prerušenia dodávok energie, poškodenia energetickej infraštruktúry či z akejkoľvek inej kritickej udalosti. Po potrebe takejto „energetickej solidarity“ sa začalo intenzívne hovoriť začiatkom tohto roku po tom, čo rusko-bieloruský spor ohrozil dodávky zemného plynu do Poľska aj Nemecka.

* Znižovanie energetickej závislosti:

Správa mapuje rôzne možnosti znižovania európskej závislosti na zahraničných zdrojoch energie. Píše sa v nej, že „podporuje každé úsilie zamerané na prekonanie existujúcej závislosti členských štátov od dominantných dodávateľov a dovozu energie z krajín, ktoré systematicky nedodržiavajú literu a ducha Charty OSN“. Európsku komisiu poslanci vyzývajú, aby podnikla kroky „na zabránenie nekontrolovaným investíciám štátom vlastnených zahraničných spoločností do odvetvia energetiky EÚ“, najmä do rozvodných sietí plynu a elektriny. Tieto slová sa týkajú najmä „kauzy Gazprom“ – snaha ruského energetického gigantu kontrolovaného štátom o investície do európskej energetiky vyvolávajú v poslednom čase v Európe obavy.

* EÚ-Rusko:

Čo sa týka Ruska, správa uvádza, že energetické partnerstvo medzi Ruskou federáciou a EÚ môže byť založené „len na zásade nediskriminácie, spravodlivého zaobchádzania a rovnakých trhových podmienkach“. Okrem toho dodáva, že Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »by malo ratifikovať Zmluvu o energetickej charte a EÚ by mala rokovať o formálnom rámcovom dokumente o energetických vzťahoch s Ruskom v kontexte novej Dohody o partnerstve a spolupráci.

* Životné prostredie:

Diverzifikáciu zdrojov správa nepodporuje len kvôli zníženiu závislosti na vonkajších dodávateľoch, ale aj z environmentálnych dôvodov. Odporúča diverzifikáciu energetických zdrojov, predovšetkým zdrojov plynu, a upozorňuje, že prioritou by mali byť environmentálne bezpečné a obnoviteľné zdroje energie. EÚ musí podľa europoslancov pokračovať vo vedení celosvetového boja proti klimatickým zmenám a propagovať technológie šetriace energiu vo všetkých jej externých vzťahoch.

Pozície

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) počas svojho vystúpenia uviedol, že energetická bezpečnosť a energie ako také sú „osou, okolo ktorej sa krúti vnútorná aj zahraničná politika každého spoločenstva a vitálnou otázkou jeho fungovania, blahobytu, a pri kritickom nedostatku, aj otázkou jeho holého prežitia“. Pripomenul, že, „už včera bolo neskoro prijať také opatrenia, ktoré by nás vymanili zo surovinovej a neskôr možnej politickej závislosti od Ruska“.

Vyslovil podporu rozvoju Čiernomorskej dimenzie a spolupráci s krajinami Južného Kaukazu, ako aj posilneniu zapojenia Nórska, krajín Maghrebu a Mashreku a tzv. Európsko-Stredomorského partnerstva. Predvídateľnosť trhu s energiou treba podľa Miroslava Mikolášika „zmluvne poistiť s Čínou, Indiou, a Brazíliou a vytvoriť partnerstvo s vládou USA“.

Krátka správa

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) ľutuje, že so zriadením Otvorí externý link v novom okneEurópskeho inštitútu technológie „sa tak dlho váhalo“ a označil to za „krok správnym smerom“. Podľa neho ak chce Únia vo vede a technike skutočne dobiehať USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Japonsko a ostatné svetové špičky a „ak chce udávať tón“, musí pre to vytvoriť predpoklady. Centrá excelentnosti podľa jeho slov preto musia mať vytvorené všetky podmienky.

Výskumné ciele inštitútu by podľa jeho slov mali kopírovať Siedmy rámcový program pre vedu a výskum, no výskum na embryonálnych kmeňových bunkách by podľa Miroslava Mikolášika „nemal byť financovaný daňovými poplatníkmi tých krajín, v ktorých je takýto výskum protizákonný“.

Pokiaľ ide o celkové financovanie Inštitútu, Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »počíta s tým, že celkovo bude EIT, na prvých šesť rokov pôsobnosti potrebovať asi 2,4 miliardy eur. Rozpočet majú tvoriť kombinovane súkromné i verejné zdroje. Správa EP súhlasí s Komisiou, že 308,7 miliónov eur by malo byť vyčlenených z rozpočtu EÚ.

Už 19. septembra predložila EK návrh na revíziu viacročného finančného rámca EÚ na roky 2007 - 2013 práve s cieľom zabezpečiť financovanie EIT, ako aj systému Galileo. Tento návrh teraz vytvorí základ pre ďalšie rokovania medzi EP a Radou, ktoré sú rozpočtovými orgánmi EÚ.

Komisia zároveň navrhuje financovať EIT čiastočne z doterajších nástrojov EÚ, akými sú napr. Rámcový program pre výskum, Program celoživotného vzdelávania alebo Program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Poslanci v tejto súvislosti zdôrazňujú, že žiadosti znalostných a inovačných spoločenstiev nesmú byť v žiadnom prípade uprednostňované pred inými žiadosťami. Okrem toho schválená správa EP trvá na tom, že žiadne príspevky z týchto programov „nesmú byť poskytnuté na zriaďovacie a/alebo správne náklady priamo spojené s EIT či znalostnými a inovačnými spoločenstvami”.

V otázke nesystémovosti dostatočného financovania EIT vyjadril Miroslav Mikolášik presvedčenie, že bude vyriešená k spokojnosti a vyslovil podporu myšlienke spolufinancovania na princípe verejno-súkromných partnerstiev. Okrem toho sa vyslovil za to, aby boli vedci a výskumníci z nových krajín taktiež rovnocenne vyberaní a zapájaní do vedeckých tímov, a aby bola Správna rada EIT kontrolovateľná Európskym parlamentom.

Autor podrobuje detailnejšiemu skúmaniu niektoré organizačné „vetvy“ a poukazuje na fakt, že súčasná štruktúra Spoločenstva nedovoľuje vytvoriť dostatočné kapacity na riešenie všetkých dôležitých politických, geopolitických a geoekonomických otázok.

Politická kríza v Belgicku, úpadok kvality francúzsko-nemeckých vzťahov a napätie medzi EÚ a Ruskom - to všetko podsúva do popredia niekoľko otázok:

Nastal už čas, aby sa EÚ a jej členské krajiny začali zaoberať existenčnými otázkami?

Potrebuje EÚ-27 ešte aj dnes základ v podobe francúzsko-nemeckého integračného motora?

Vstupujeme do éry vzájomne si konkurujúcich projektov: východoeurópsky pohľad verzus euro-stredozemný sen?

Autor dodáva, že vzťah EÚ-Afrika je taktiež možné charakterizovať ako taký, ktorému chýbajú nielen hodnoty, ale aj konkrétne projektové vízie. Ako argument predkladá tvrdenie, že prípravy nadchádzajúceho summitu oboch blokov, ktorý sa uskutoční 8.-9. decembra 2007 v Lisabone, prebiehajú bez akéhokoľvek zanietenia a presvedčenia.

Aj napriek skutočnosti, že mnoho Európanov už netrpezlivo očakáva skončenie funkčného obdobia súčasného amerického prezidenta G. W. Busha, neuvedomujú si, že jeho odchod neprinesie žiadny zázrak v podobe náhleho objavenia sa spoločných európsko-amerických riešení otázok bezpečnosti, globálneho terorizmu a zdieľania hodnôt Západnej civilizácie.

Postoj Európskej komisie a jej predsedu možno ďalej rozvinúť: „Áno, impérium. Pretože máme rozmer impéria. Ale je tu obrovský rozdiel. Impériá boli zvyčajne vytvárané silou, impozantne centralistickým diktátom, vôľou nad inými. Čo máme my, to je prvé neimperialistické impérium.“

Podľa analýzy toto vyjadrenie ukazuje, že súčasná Európa je druhom „Európy zavlažovanej vodami reflexie nad obrazom svojej prázdnoty.“ Autor svoju prácu uzatvára myšlienkou, že EÚ sa sama odsudzuje a zotrváva viac v pozícii „pozorovateľa ako aktéra vo svete.“

Krátka správa

EP navrhuje, aby názov inštitútu obsahoval aj výraz “inovačný”. Technologický inštitút by mal byť podľa poslancov navyše zriadený až po ukončení pilotných projektov, ktoré majú umožniť otestovať predbežné možnosti jeho realizácie.

Pôvodne sa o technologickom inštitúte uvažovalo ako o európskom ekvivalente prestížneho amerického MIT (Massachusetts Institute of Technology), no kvôli rozpočtovým problémom sa rozhodlo, že jeho štruktúra sa nebude priamo podobať na “superuniverzitu”, ale bude zložená z dvoch úrovní. Správna rada bude vyberať vyššie vzdelávacie zariadenia, výskumné organizácie, spoločnosti a ďalšie zúčastnené strany, a tie budú následne vytvárať partnerstvá.

Na rozdiel od EK si však Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »želajú, aby boli tieto spoločenstvá od ETI právne nezávislé. Poslanci sa tiež domnievajú, že technologický inštitút by mal byť umiestený v blízkosti tzv. centier európskej excelentnosti a akademickej prestíže, aby čo najviac profitovaĺi z už existujúcej infraštruktúry.

Inštitút by mal byť podľa EP zriadený až po ukončení pilotných projektov, ktoré majú umožniť otestovať predbežné možnosti jeho realizácie. Po prijatí svojej prvej „strategickej inovačnej agendy“ má mať ETI možnosť vybrať ďalšie znalostné a inovačné spoločenstvá. Prvú strategickú inovačnú agendu by mal prijať najneskôr do konca roku 2011 a následne každých sedem rokov. Podľa návrhu Komisie by túto agendu mal schváliť Európsky parlament a Rada.

Poslanci Európskeho parlamentu však úplne odmietli návrh Komisie, aby mohol Inštitút priamo udeľovať tituly a diplomy. Namiesto toho požadujú, aby bola ku kvalifikáciám udeľovaným inštitúciami vyššieho vzdelávania, pôsobiacimi v rámci znalostných a inovačných spoločenstiev, pripojená „známka ETI“. [EurActiv]

Pozadie:

Svetová banka hodnotila 178 svetových ekonomík v rámci rebríčka “Doing Business 2008″ v dvoch kategóriách: “najväčší reformátor” a “najlepšie podmienky na podnikanie.” V regionálnom porovnaní sa najlepšie umiestnili krajiny východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu. SB hodnotila uskutočnené reformy v prospech podnikania v uplynulom roku, ako aj čas a náklady potrebné na založenie firmy a jej prevádzkovanie.

Pri hodnotení sa nebrali do úvahy faktory ako makroekonomická politika, infraštruktúra, politická situácia, menová stabilita alebo kriminalita.

Otázky:

Rebríček 10 najväčších svetových reformátorov v rámci “Doing Business 2008″:

* Egypt
* Chorvátsko
* Ghana
* Macedónsko
* Gruzínsko
* Kolumbia
* Saudská Arábia
* Keňa
* Čína
* Bulharsko

Egypt znížil požadovaný majetkový vklad pri založení firmy z 50 tisíc egyptských libier na tisíc. Zároveň skrátil čas a náklady potrebné na založenie firmy na polovicu. Znížil byrokratické požiadavky a postupy pri získavaní stavebných povolení a v egyptských prístavoch vznikli kontaktné miesta pre obchodníkov na vybavenie všetkých formalít.

Z regiónu strednej a východnej Európy sa najlepšie umiestnilo Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Chorvátsko vytvorilo kontaktné miesta, kde môžu podnikatelia vybaviť všetky formality spojené so založením firmy, registráciu na zdravotné a dôchodkové poistenie je možné urobiť on-line, čas potrebný na registráciu vlastníctva klesol z 956 dní na 174 dní.

Česká republika získala ocenenie najlepšieho reformátora v oblasti pracovného práva. Svetová banka ocenila reformovaný zákonník práce, ktorý zpružnil pracovný čas a uvoľnil podmienky na prepúšťanie.

Rebríček krajín s najlepšími podmienkami na podnikanie:

1. Singapúr
2. Nový Zéland
3. USA
4. Hong Kong
5. Dánsko
6. Veľká Británia

Z regiónu strednej a východnej Európy získalo najvyššie hodnotenie Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » nasleduje Gruzínsko a Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » V rámci V4 sa najlepšie umiestnilo Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »

17. Estónsko
18. Gruzínsko
22. Lotyšsko
32. Slovensko
45. Maďarsko
56. Česká republika
74. Poľsko

Estónsko reformovalo obchodný zákonník. Firmu je možné založiť elektronicky, bez notárskych potvrdení za jeden deň. Náklady klesli o polovicu.

Pozície:

Simeon Djankov, Svetová banka: “Výsledky ukázali, že znižovanie regulácií a uvoľňovanie podmienok pre business zvyšuje počet podnikateľských aktivít a to sa práve deje vo východnej Európe.” Zdôraznil, že mnohé krajiny strednej a východnej Európy prekonávajú podmienkami vhodnými pre podnikanie krajiny západnej Európy.

Tibor Gregor, Klub 500: “Rebríček, ktorý hodnotí najlepších reformátorov je o ničom, nemá výpovednú hodnotu. Neberie totiž do úvahy východiskovú pozíciu krajiny a potreby jej ekonomiky. Nemožno predsa porovnávať dianie v Bulharsku, kde sa reformy práve začínajú, s dianím na Slovensku, ktoré ich už má z časti za sebou.” Tibor Gregor viac privítal rebríček krajín podľa podmienok na podnikanie. Ocenil, že na Slovensku už klesá administratívna záťaž, čo uľahčuje podnikanie, ale odvody vníma stále ako priveľmi vysoké.

Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska tvrdí, že aktuálne zmeny v zákonníku práce a daňovom systéme zvyšujú nespokojnosť podnikateľov na Slovensku. Predpokladá, že Svetová banka nestihla toto dianie zaznamenať, keďže údaje vyhodnocuje s určitým oneskorením. [EurActiv]

Pozadie

Jedným z hlavných bodov diskusií o využívaní obnoviteľných zdrojov (ktoré dnes tvoria asi 7% celkového energetického mixu v EÚ) je otázka sektorálnych cieľov.

V januári 2007 Komisia navrhla záväzok, aby sa do roku 2020 vyrábalo 20% energie z obnoviteľných zdrojov, a aby 10% pohonných hmôt v doprave tvorili biopalivá. Bruselská exekutíva však nepodporuje zavedenie „sektorálnych cieľov“ – cieľov pre každý ekonomický sektor – a členským krajinám ponecháva možnosť rozhodnúť sa podľa potenciálu a priorít.

„Flexibiliný“ prístup podporujú aj členské krajiny, odsúhlasili ho v rámci záverov zasadnutia Rady v marci 2007.

Otázky

* Po biopalivách

Dánska socialistická europoslankyňa Britta Thomsen pripravila nezáväznú správu o „cestovnej mape“ pre obnoviteľné energie v EÚ. Európsky parlament ju prijal v stredu na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Správa podporila cieľ 20% obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a „vyzýva Komisiu aby v legislatívnom rámci navrhla sektorálny prístup, ktorý stanoví jasné a záväzné ciele pre výrobu elektrickej energie, dopravu, a vyhrievanie a chladenie (budov)“.

V súčasnosti je jediným sektorálnym záväzkom 10% biopalív v doprave. Parlament ho podporil „za predpokladu, že môže byť dokázané, že sú takéto palivá vyrábané udržateľným spôsobom“, a že bude dosiahnutá „dobrá rovnováha medzi produkciou energetických plodín a potravín“.

* Potenciál členských krajín

Niektoré členské krajiny nesúhlasia so sektorálnych stanovením cieľov. Tvrdia, že geografické a klimatické podmienky v EÚ vytvárajú pre niektoré krajiny lepšie, pre iné horšie predpoklady.

Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »napríklad nedávno poslalo list komisárovi pre energetiku Andrisovi Piebalgsovi v ktorom konštatuje, že do roku 2020 nebude krajina schopná vyrábať z obnoviteľných zdrojov viac ako 15% energie. Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »zas v stratégii rozvoja obnoviteľných zdrojov predpokladá dosiahnutie 12% úrovne.

Správa EP však trvá na tom, že hoci je možné vziať do úvahy národný potenciál, „obnoviteľné zdroje energie sú na našej planéte hojné“. Parlament od Komisie chce, aby prijala prísny proces monitorovania a schvaľovania Národných akčných plánov, ktoré sú od členských krajín v rámci legislatívy vyžadované.

Väčšina europoslancov nebola ochotná podporiť myšlienku, že náhradou za obnoviteľné zdroje môže byť jadrová energia. Presadzuje ju najmä Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré takto vyrába 70% elektriny.

* Trhy a peniaze

Thomsenovej správa žiada priaznivejšie trhové podmienky pre obnoviteľné zdroje, a prístup k transmisným sieťam, čo však úzko súvisí so širšou diskusiou o liberalizácii energetiky.

V otázke financovania obnoviteľných zdrojov sa Parlament zatiaľ rozhodol obísť citlivú tému harmonizovanej štruktúry podpory – správa o nej hovorí ako o „dlhodobom cieli“, pričom zatiaľ sa majú využívať existujúce národné schémy.

Obsahuje však odporúčanie, aby „zisky z aukcií (v rámci obchodovania s emisiami) a fondy na výskum boli použité na výskum obnoviteľných zdrojov energie, vrátane sľubných a možných zdrojov ako je osmózna energia, prílivová energia, energia morských vĺn, koncentrovaná slnečná energia, veterná energia vo veľkých výškach… a palivá vyrábané z morských rias.“

Pozície

Skupiny zastupujúce výrobcov alternatívnej energie privítali hlasovanie parlamentu ako krok správnym smerom.

EWEA, Európska asociácia veternej energie, verí, že Parlament „vyslal Európskej komisii a členským krajinám veľmi jasný s silný signál“.

Európska rada obnoviteľných zdrojov (EREC) Komisiu vyzvala, aby „si vytvorila prostriedky na monitorovanie a implementáciu (Národných) akčných plánov, a nenechala členským krajinám priestor na rozhodovanie, či ich implementujú, alebo nie“.

Ďalšie kroky

* 5. december 2007 (predpokladané): Komisia má navrhnúť legislatívu o obnoviteľných zdrojoch energie.
[EurActiv]

Dnes sa očakáva schválenie Regionálneho operačného programu a Operačného programu Technická pomoc Európskou komisiou.

Krátka správa

Dnes odcestoval do Bruselu minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek (SNS). Podľa slov jeho hovorcu Miroslava Bátovského, sa má dnes defintívne uzavrieť schvaľovanie ďalších dvoch operačných programov na roky 2007-2013.

Pôjde o programy, ktoré má na starosti ministerstvo výstavby - Regionálny operačný program (ROP) a Operačný program Technická pomoc (OPTP).

Oba programy patria spolu s dvoma programami schválenými EK minulý týždeň do prvej skupiny programov nového obdobia, ktoré sú odobrené Bruselom krátko po prijatí hlavného dokumentu pre čerpanie eurofondov - Národného strategického referenčného rámca (NSRR). Minulý týždeň Komisia vyjadrila konečný súhlas s eurofondami určenými na informatizáciu spoločnosti a dopravnú infraštruktúru.

ROP nadväzuje na Operačný program Základná infraštruktúra z rokov 2004 - 2006, ktorý riešil ako hlavné priority dopravu a životné prostredie a lokálnu infraštruktúru. Nový program pre regióny sa zameriava na infraštruktúru a regionálnu dostupnosť v mimobratislavských regiónoch. Celkový rozpočet programu bez národného spolufinancovania predstavuje takmer 1,5 mld. eur. Oprávnení žiadatelia budú zo súkromného i verejného sektora, no hlavne obecné a mestské samosprávy a organizácie v zdriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Tie sa majú aj spolupodieľať na prerozdeľovaní programového rozpočtu a vykonávať úlohu tzv. SORO (sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom, implementačné agentúry). VÚC budú zodpovedať za opatrenia týkajúce sa regenerácie sídel, regionálnych ciest a infraštruktúry cestovného ruchu a projekty sa budú podávať aj priamo na úrady siedmych samosprávnych krajov v Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.

Operačný program Technická pomoc bude slúžiť hlavne na financovanie riadenia a implementácie eurofondov a prepájania programov na horizontálne priority NSRR. [EurActiv]

Hoci je zmluva „ďalším krokom v legislatívnom procese“, nepredstavuje žiadny zásadný prelom v európskej integrácii. Napriek tomu je politický proces, ktorý viedol k zmluve plný „lekcií“ pre budúcnosť, konštatuje autor. Tvrdí, že zvlášť pre tých, ktorí boli zaangažovaní v Konvente, ktorý navrhol Ústavnú zmluvu bude Refromná zmluva sklamaním, pretože mnoho z práce Konventu vyšlo nazmar.

Reformná zmluva je podľa analýzy dôkazom správnosti názoru niektorých európskych lídrov, že dôvera v EÚ „bola podkopaná inštitucionálnymi debatami, ktoré samy o sebe neboli dôležité“.

Vývoj podľa autora ukázal, že v budúcnosti bude pre EÚ veľmi tažké napredovať s intergráciou inak, než zvyšovaním počtu inštitúcií, pričom sa môže stať, že metóda hľadania najmenšieho spoločného menovateľa bude jedinou cestou ako dosiahnuť „ratifikovateľné dohody“.

Štáty, ktoré si želali ísť v inštitucionálnej integráci ešte ďalej než bola definovaná v Ústavnej zmluve, prevdepodobne nebudú schopné v nasledujúcich rokoch svoje plány realizovať bez toho, aby sa vzkriesilo ustanovenie Reformnej zmluvy o posilnenej spolupráci (enhanced cooperation).

Autor sa domnieva, že prekážky takejto úpravy vzťahov sú „impozantné“ a špekuluje, že krajiny, ktoré sú zástancami pokračovania integrácie sa uspokoja s „najväčším môžným využitím Schengenského priestoru, súdnej spolupráce, spolpráce vo vnútorných veciach a v rámci eurozóny, čo sú zároveň všetko oblasti ponúkajúce „integračné momentum“ a obmedzujúce pôsobenie Veľkej Británie je v nich minimálne.

Analýza upozorňuje na „rastúce sebavedomie“ európských politík v oblasti životného prostredia, obchodu a energetiky.

Autor uzatvára analýzu s konštatovaním, že „tí, ktorí dúfali, že holandské a francúzske referendá v roku 2005 budú znamenať koniec integračného procesu… sa nedočkajú toho, že ich nádeje budú potvrdené realitou nadchádzajúcich rokov“. [EurActiv]

V Bruseli sa pripravuje nová legislatíva, ktorá by mala prinútiť veľké telekomunikačné firmy rozdeliť svoje aktivity v prospech konkurencie. Jednotliví komisári sa však nevedia dohodnúť.

Krátka správa:

Eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Reding chce v novembri predstaviť nový plán na reguláciu telekomunikačných gigantov. Veľké firmy ako Deutsche Telekom alebo Telefónica by mohli byť prinútené rozdeliť svoje siete a služby tak, aby umožnili fungovanie aj menších operátorov.

“Je to nielen zbytočné, ale aj škodlivé. Takéto rozdelenie neodstráni diskrimináciu alternatívnych operátorov,” uvádza sa v dokumente, ktorý unikol z kabinetu komisárky pre hospodársku súťaže Neelie Kroes. Získal a publikoval ho denník Financial Times. K jej kritike na adresu návrhu Viviane Reding sa pridal aj ďalší eurokomisár Günter Verheugen a obaja tvrdia, že navrhovanou legislatívou pre telekomunikácie by sa len poškodilo investičné prostredie a vytvorilo by sa viac byrokracie. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »tak naplno odhalila svoje vnútorné rozpory.

Viviane Reding tiež navrhuje vznik nového EÚ telekomunikačného regulátora. Protiútok prišiel opäť zo strany kolegyne z komisie Neelie Kroes: “Zasahovalo by to do kompetencií EK a vyvolal by sa tak len zmätok,” uviedla pre Financial Times.

Iný návrh, za ktorým stála eurokomisárka Vieviane Reding, zaznamenal tento rok úspech - zníženie poplatkov za roamingové hovory v mobilnej sieti.

Hoci je zmluva „ďalším krokom v legislatívnom procese“, nepredstavuje žiadny zásadný prelom v európskej integrácii. Napriek tomu je politický proces, ktorý viedol k zmluve plný „lekcií“ pre budúcnosť, konštatuje autor. Tvrdí, že zvlášť pre tých, ktorí boli zaangažovaní v Konvente, ktorý navrhol Ústavnú zmluvu bude Refromná zmluva sklamaním, pretože mnoho z práce Konventu vyšlo nazmar.

Reformná zmluva je podľa analýzy dôkazom správnosti názoru niektorých európskych lídrov, že dôvera v EÚ „bola podkopaná inštitucionálnymi debatami, ktoré samy o sebe neboli dôležité“.

Vývoj podľa autora ukázal, že v budúcnosti bude pre EÚ veľmi tažké napredovať s intergráciou inak, než zvyšovaním počtu inštitúcií, pričom sa môže stať, že metóda hľadania najmenšieho spoločného menovateľa bude jedinou cestou ako dosiahnuť „ratifikovateľné dohody“.

Štáty, ktoré si želali ísť v inštitucionálnej integráci ešte ďalej než bola definovaná v Ústavnej zmluve, prevdepodobne nebudú schopné v nasledujúcich rokoch svoje plány realizovať bez toho, aby sa vzkriesilo ustanovenie Reformnej zmluvy o posilnenej spolupráci (enhanced cooperation).

Autor sa domnieva, že prekážky takejto úpravy vzťahov sú „impozantné“ a špekuluje, že krajiny, ktoré sú zástancami pokračovania integrácie sa uspokoja s „najväčším môžným využitím Schengenského priestoru, súdnej spolupráce, spolpráce vo vnútorných veciach a v rámci eurozóny, čo sú zároveň všetko oblasti ponúkajúce „integračné momentum“ a obmedzujúce pôsobenie Veľkej Británie je v nich minimálne.

Analýza upozorňuje na „rastúce sebavedomie“ európských politík v oblasti životného prostredia, obchodu a energetiky.

Autor uzatvára analýzu s konštatovaním, že „tí, ktorí dúfali, že holandské a francúzske referendá v roku 2005 budú znamenať koniec integračného procesu… sa nedočkajú toho, že ich nádeje budú potvrdené realitou nadchádzajúcich rokov“.

Krátka správa:

Poľská vláda chce splniť všetky kritériá na prijatie eura v roku 2009. “Poľský zlotý by mal byť v mechanizme výmenného kurzu ERM-2 čo najkratšie tak, aby krajina mohla prijať jednotnú európsku menu v rokoch 2012 - 2013, ” uviedol pre poľské médiá guvernér Poľskej národnej banky Slawomir Skrzypek.

Poľská centrálna banka momentálne pracuje na komplexnej správe o nákladoch a prínosoch prijatia eura. “Analýza musí byť globálna a Poľsko sa bude riadiť skúsenosťami Slovenska,” vyhlásil na tlačovej konferencii Slawomir Skrzypek. V krajine sa tiež pripravuje celoštátna debata o prijatí eura. Skrzypek zdôraznil, že pozícia banky bude neutrálna, pričom rozhodnutie o vstupe do eurozóny je na vláde.

Vláda vo Varšave sa k euru stavia opatrne. Už dávnejšie avizovala, že o vstupe do eurozóny by mali rozhodnúť občania v referende v roku 2010. Prezident Lech Kaczynski minulý rok v rozhovore pre španielsky denník El Mundo vyhlásil, že “euro môže znamenať obmedzenie suverenity Poľska.”

Poľsko už spĺňa väčšinu Maastrichtských kritérií, najproblematickejší zostáva deficit verejných financií, ktorý by krajina mala splniť až v roku 2009. [EurActiv]

Ukrajinský veľvyslanec pri EÚ vyjadril nespokojnosť s vyhláseniami komisárky Ferrero-Waldner ohľadne dohody o uľahčení vízovej procedúry.

Krátka správa

Eurokomisárka pre vonkašie vzťahy Benita Ferrero-Waldner v interview pre ukrajinské noviny uviedla, že podpis dohody o zjednodušení vízového procesu s Ukrajinou závisí od toho, či Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »zruší víza pre Bulharov a Rumunov.

Takéto slová vyvolali na Ukrajine značnú nevôľu. Ukrajina zrušila víza pre občanov členských štátov EÚ v roku 2005. Ako zdôraznil Roman Shpek, veľvyslanec Ukrajiny pri EÚ, Ukrajina tak urobila vlastnej vôle, nevidia preto dôvod na to, aby museli automaticky zrušiť vízovú povinnosť aj pre nové členské štáty Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk », ktoré sa stali súčasťou Únie v roku 2007.

Shpek tiež uviedol, že problémom sa obe strany zaoberali na summite EÚ–Ukrajina, kde sa dohodlo, že zrušenie víz pre Bulharsko a Rumunsko sa udeje podľa ukrajinských interných procedúr. Podľa Shpekových slov, sa zrušenie víz udeje prostredníctvom unilaterálneho rozhodnutia a trvá na tom, že to nemá nič spoločné so vzťahmi EÚ – Ukrajina.

Komisárka Benita Ferrero-Waldner v rovnakom interview dodala, že neschopnosť rozšíriť bezvízovú schému o nové krajiny ovplyvní autoritu prezidenta, premiéra aj samotnej Ukrajiny.

Ukrajina sa napriek tomuto nedorozumeniu nevzdáva nádeje na skoré podpísanie dohody o rýchlejšom vydávaní víz, podobné aké nedávno podpísali krajiny západného Balkánu. [EurActiv]